Poľovníctvo
Zo starších písomností sa dozvedáme, že súčasťou života obyvateľov Novoti bolo aj poľovníctvo, ktoré sa v obci postupne rozvíjalo zo živelného na organizovaného. V prvých začiatkoch bolo zdrojom obživy a až postupom času sa prejavovalo ako organizované. Pozemky pre účely poľovníctva sa získavali od ich vlastníkov vo verejných dražbách. Kto ponúkol najvyššiu cenu za prenájom, ten mohol na týchto pozemkoch poľovať. V lesoch poľovali hájnici. Poplatok za prenajaté pozemky pred 2. svetovou vojnou bol 218 korún. Bol to ročný poplatok. Boli aj roky, kde pozemky na poľovanie sa vydražili na 800 vtedajších korún. Medzi prvých prenajímateľov poľovných pozemkov patrili Štefan Bystričan a pán farár Fit. Títo páni ich striedavo prenajímali až do vzniku prvej poľovníckej spoločnosti. Poľovníci nemuseli skladať žiadne skúšky na výkon práva poľovníctva. Tieto sa zaviedli až v roku 1948. Cez druhú svetovú vojnu sa stavy poľovnej zveri zdecimovali.
Obdobie organizovaného poľovníctva začalo krátko po vojne. Prvá riadna poľovnícka spoločnosť vznikla 27. júla 1949. Táto trvala do roku 1959. V tomto roku vznikla veľká poľovnícka spoločnosť, ktorej revír tvorili pozemky k. ú. obcí a to: Novoť, Zákamenné, Krušetnica a Lomná. Bola pričlenená aj časť pozemkov Štátnych lesov. Celková výmera činila 4 497 ha. Táto výmera sa pri obnovovaní nájomných zmlúv menila. Pri poslednej nájomnej zmluve výmera poľovného revíru Novoť činila 6 246 ha. Bol to revír, kde jeho úživnosť bola na vynikajúcej úrovni. Boli vhodné podmienky pre chov jelenej, srnčej, diviačej a ďalšej zveri. Vhodné podmienky tu mala aj pernatá zver. Spomenieme: tetrov hlucháň, tetrov holniak, jarabica, jariabok a ďalšie druhy vzácnej zveri. Ročne sa lovilo 5 jeleňov, 7 jeleníc, 2 jelienčatá, 11 srncov, 10 sŕn, 5 diviakov, 2 hlucháne. Poľovnícke združenie malo vtedy 68 členov. Predsedom poľovníckeho združenia bol p. Florián Dibdiak, ktorý viedol toto Poľovnícke združenie 32 rokov.
Po nežnej revolúcii, nastali zmeny aj v Poľovníckom združení Novoť. Začali sa tvoriť nové Poľovnícke združenia.Poľovnícke združenie Novoť sa rozdelilo a vytvorili sa Poľ.združenia Zákamenné,Krušetnica a Lomná. Poľovnícke združenie Novoť sa zredukovalo na 28 členov, a výmera poľ. revíru zostala 2 248 ha. Toto sa odohralo dňa 14. marca 1993, kde predsedom Poľovníckeho združenia zostal p. Florián Dibdiak až do roku 2007. Nový poľovný revír ktorý činil 2 248 ha bol prenajatý od piatich vlastníkov poľ. pozemkov. Boli to: PPD Novoť – 1763 ha, Urbár Mútne – 43 ha, Urbár Novoť – 96 ha, SPF – 228 ha, vlastníci lesa - 118 ha. Tento revír mal schválené nájomné zmluvy do roku 2004. Bol málo úživný, zver bola sústavne vyrušovaná pasením dobytka a oviec, hubármi, výrubom stromov a pod. Zver sa zdržovala v okolitých lesoch, ktoré nie sú súčasťou revíru a v nočných hodinách vychádzala, kde spôsobovala škody na poľ. kultúrach. Z uvedeného dôvodu je problematické plniť plán lovu.Nakoľko v roku 2004 končili nájomné zmluvy rozšírili sme poľovný revír o lokalitu Kurcinka a Rakovka čím sme docielili výmeru 2 392 ha, a náš poľovný revír bol zaradený do jelenej oblasti.
Je to revír vytvorený na pozemkoch k.ú.Novoť.Plán chovu a lovu bol schválený až v roku 2009.
