Poľovnícke združenie Novoť
Oficiálna stránka združenia
Vždy, keď vchádzam bránou stromov do lesa, zdá sa mi akoby skončil jeden môj život a začínal sa zrazu druhý. Čas sa zastaví, vnímam len svoje kroky a žiarivé lúče slnka, ktoré na mňa hľadia cez listy stromov. Hmla ma halí celou svojou dušou. Kráčam medzi stromami smerom k horizontu, tma už takmer siaha na cele okolie. Náhle sa mi rozbúcha srdce, ked v šere prichádzajúcej noci, namáham svoje oči, aby som zazrel siluety krásnej vysokej zveri. Na pár hodín sa les stáva ich útočiskom slobodného pohybu. Cítim voči nej rešpekt a preto stojím za obrovským bukom a v nemom úžase ju sledujem. Miestami ma prepadá pocit, že by som sa jej mal ospravedlnit, že ruším jej kľud v tej malej časti prírody, ktorú sme jej tu zanechali. Ani len trochu netušia, že sú len živé mäso. Taktiež netušia, že my ľudia im určujeme dľžku ich života na tejto zemi. Prichádza ráno a ja schádzam lesnou cestičkou pomaly nížinou a vnímam všetky tie stromy, ktoré tu rastú už takmer celú večnosť a sú len majetkom štátu. V dnešnej dobe si všetci v lese robia čo sa im zachce, alebo si vynesú haldy dreva ak si za to zaplatia. Toto podlieha našej ľudskej nenásytnosti, pre ktorú našej zveri stále zmenšujeme jej životný priestor.
A ja prechádzam stále medzi stromami…
