Som úplne obyčajný poľovník. Takých ako som ja, je na Slovensku skoro pätdesiat tisíc. Milujem vônu jari, ohnivé leto so srnčími zásnubami, uplakanú jeseň, plnú jelenieho ručania aj iskrivú zimu, keď sa diviaky brodia snehovými závejmi. Milujem prírodu, milujem všetko živé v nej.
Som úplne obyčajný poľovník.
Na jar vyčistím studničky, aby v nich zver našla vždy čistú pramenistú vodu, prekopem chodníky a ošetrím zariadenia na prikrmovanie zveri. Keď tráva na lúkach vábne rozvoniava, nakosím dostatok objemového krmiva, aby zver v zime nehladovala. Pripravím jej dosť jadrového a dužinatého krmiva, ako aj letniny na ohryz.
Na jar pomáham pri zalesňovaní a na jeseň pri poľnohospodárskych prácach. Celý rok dopĺňam solisko a starám sa o svojho pomocníka - štvornohého priateľa, stavača. Na jeseň pripravím krmelce a zásypy, aby som mohol počas celej zimy pomáhať zveri prežit nástrahy krutej zimy.
Som úplne obyčajný poľovník.
Áno, ako poľovník mám zbraň a zver aj lovím. Pri plnení plánov odstrelu sa snažím loviť zver chorú, telesne slabšiu, alebo trofejovo nevhodnú pre daľší chov. Správny poľovník žiadnu zver vyhubit nechce, iba jej stavy tlmí, je predsa stredobodom jeho záujmu. So zánikom poľovnej zveri by predsa zaniklo aj samotné poľovníctvo. Milujem prírodu, milujem všetko živé v nej. Srdce mi zaplesá, keď počujem cirikať jarabičku, kovový hlas bažanta, bäkanie srnca, či ručanie jeleňa. Sediac pod stromom v lone nešej krásnej prírody mám jediné prianie - aby nám takáto symfónia, ktorú nám hrá sama príroda, navždy vydržala.
Som predsa úplne obyčajný poľovník, a som na to hrdý…